molody.Rusyny s novym webomJak bylo išti v roku 2011 avizovano, molody.Rusyny pripravujut spuštiňa novoj stranky, de budut vekšy možnosty i pro vas. Stranka bude vecej interaktivna, budete maty možnosť komentovaňa prispevkiv, prepojity članky s facebookom, možete članky po prihlasiňu pridavaty i samy. Novy storinky budut nelem pro organizaciju, ale i pro jej FS Ruthenia, skupinu Royal, kotra je kolektivnym členom organizaciji. Pid svoji kryla molody.Rusyny vozmut i web pro Švitove forum rusiňskoj molodeži. Pribudnut zajimavy funkciji. Viryme, že jest ša nač tišyty a že ša s obľubom budete vertaty na našy vynoveny storinky. UŽ DORAZ
Rusinsky rozpravky - klenot naroda. Projekt molodych.Rusynoch
 molody.Rusyny za pidpory Urjadu vlady Slovenskoj republiky v roku 2011 začali pracovaty na projekti s nazvom "Rusínske rozprávky - klenotnica národa" . Ciľom projektu je zozberaty rozpravky z caloho regionu, de žyjut Rusyny. Ide pritym nelem o primarnyj - terennyj vyskum, ale i o sekundarnyj vyskum, kotryj mat za ciľ ziskaty už zhromaždeny, spisany rozpravky. Hlavna časť projektu by mala probihaty v rokoch 2012 - 2013. Už v roku 2011 ša zapojili členove organizaciji do vyskumu. Navštivili svojich starych rodyčoch, staršych ľudy, kotry sobi pamjatajut to, što ša dedilo z pokoliňa na pokoliňa. Myšlenka je zber rozpravok, kotry sut zľudoveny. Každyj narod mat svoji rozpravky, kotry sut joho bohatstvom. I Rusyny majut veľo rozpravok, ale ne šytky o nych znajut a ne šytky sut zachyteny. Okrem rozpravok ša projekt i vyskum zamirjavat i na povesti, legendy, pripovidky i dalšy formy ľudovoj slovesnosty. Mame poslednu priležytosť kody ša dajut perly našoho naroda zachovaty. Vystupom projektu po skončiňu caloho vyskumu mat byty knyžna publikacija v troch jazykovych mutacijach (rusiňsky, slovensky, anglicky). Knyžka mat byty ilustrovana rusinskyma umelcami. Okrem knyžnoj publikaciji z projektu mat vyjty i CD, DVD, na kotrym budut rozpravky prerozpravjany. Najzajimavišom, ale finančni najnaročnišom časťom je animacija rozpravok do televiznoj podoby. Paru najkrajšych rozpravok mat byty nakreslenych jak animovany filmy a nadabovany po rusinsky. Poďte z nami zachranyty to, šot ša išti zachovalo. Keď mate chuť zapojity ša do vyskumu, mate doma rozpravky spisany, nahrany, abo chcete finančni pomoči ...kontaktujte ša na info@molody-rusyny.sk
Rusínska kultúra alebo neznámi – známi Rusíni Autor: WBN/PR, 23. januára 2012 16:34 Za povšimnutie stojí, v koľkých oblastiach v priebehu dejín dali Rusíni svojmu ľudu – ale nielen jemu, aj Európe i svetu – významné osobnosti a diela.BRATISLAVA 23. januára (WBN/PR) - Kultúre Rusínov dalo zásadné smerovanie kresťanstvo. Aj v tejto oblasti, tak ako v celých dejinách tohto národa, sa skĺbil vplyv dvoch veľkých kultúrnych sfér: byzantsko–pravoslávnej z východu Európy a latinskej kultúry zo západu. Bolo to dané územím rusínskeho etnika, ktoré sa od 6. – 7. storočia postupne vyvinulo zo slovanských kmeňov usadených v podhorí Karpát na rozhraní týchto dvoch svetov. Odrazilo sa to tak v architektúre a maliarstve, ako aj v písomníctve, úžitkovom umení, jazyku či vo folklóre. Svet Rusínov sa tak zhruba od konca 9. a začiatku 10. storočia stal plnohodnotnou súčasťou európskej kresťanskej civilizácie. Za povšimnutie stojí, v koľkých oblastiach v priebehu dejín dali Rusíni svojmu ľudu – ale nielen jemu, aj Európe i svetu – významné osobnosti a diela. Viac: http://www.webnoviny.sk/slovensko/rusinska-kultura-alebo-neznami-zn/452923-clanok.html Jak ša Vam članok ľubit, kliknyte na koncu članku ODPORUČIŤ - tak ša članok dostane medži veci ľudy a bude naplnenyj joho cieľ - informovaty
Rusnackyj Silvester v Bratislavi molody.Rusyny a Ruthenia zorganizovali pro svojich členoch a stalych priaznivcoch oslavu Silvestra i Novoho roka podľa julianskoho kalendarja. Akcia ša usporiadala v reštavraciji Delfin v Bratislavi a za jeden deň ša podarilo akciju ne lem zorganizovaty, ale i naplnity salu. Ne chybovala kapustnyca, pripitok, vyborny ľude, o pulnoci ša žrebovala symbolicka tombola, do kotryj prinesli ceny samotny učasntyci podujaťa. Do nalady a taňca hrali ľudova hudba, ktora spolupracuje s FS Ruthenia a pridali ša i ďalšy muzikanty, kotry byli na akciji pritomny. Chtili sme ša tym poďakovaty šytkym, kotry nas calyj rik pidporovali. molody.Rusyny a Ruthenia
Paru uputavok na rik 2012Organizacija molody.Rusyny Vam davat do pozornosty paru akciji, kotry pripravije a mat už i jich datum 13. 1. 2012 - Rusnackyj Silvester v Bratislavi 21. 1. 2012 - 5. Rusnácky ples v Levoči 21. 4. 2012 - 9. Rusiňska zabava v Bratislavi 14. 8. 2012 - 3. Rusinska vatra v Malym Lipnyku 21. 10. 2012 - 10. Rusiňska zabava v Bratislavi o ďalšych akcijach Vas budeme informovaty priebežni. Budut to nelem kulturny, ale i vzdelavacy a osvetovy podujaťa.
Fotografiji z 1. Rusiňskoj zabavy v Prjašovia sut dovho očekavany fotky z 1. Rusiňskoj zabavy v Prjašovi. https://picasaweb.google.com/102666374555072492236/RusinskaZabava2011Presov
2% z dani pro molodych i bilancija akciji roku 2011molody.Rusyny sut uspešni registrovany pro poberaňa 2% z dani za rik 2011. Nezabuďte na nas any toho roku. S Vašom pidporom toho dokažeme vecej a dostavame ša bližše ku vam. Lem za rik 2011 mame za sobom veľo uspešnych akciji 2. Rusiňska zabava v Malym Lipnyku  4. Rusnácky ples v Levoči 7. Rusiňska zabava v Bratislavi 4. Rusiňska zabava v Košycoch V. Opikačka na Partizaňskoj luki 5. RUsiňska zabava v Košycoch 4. Stritnuťa molodych v Nitri 1. Stritnuťa molodych v Medžilabircach tabor molody.Rusyny po rusinsky vyskum rusiňskych rozpravok Vystupiňa folklornoho subor Ruthenia 1. Rusiňska zabava v Levoči - Rusnaci v teplakoch 1. Rusiňska zabava v Prešovi Festival Rusiňska vatra II. v Malym Lipnyku 8. Rusiňska zabava v Bratislavi Koncert Večur rusiňskych holosiv II. natačaňa DVD - 60 rokov FS Barvinok i mnohy ďalšy, menšy akciji. Okrem toho ša organizacija spolupodieľala na spoluorganizovaňu mnohych ďalšych akciji. Zučastnyla ša Švitovoho forumu rusiňskoj molodeži, de byla za svoju robotu i ocinena, usporiadala vyročnyj sejm, priebežni ša stritaval Vykonnyj vybor. Organizacija pidporila veľo zajimavych myšlenok i caloročni vzdelavat molodych členoch nelem v oblasty jazyka, kultury, historiji, ale i cerkovnych otazkach. Velikom mierom sme ša zapojili do kampani pri zrachovaňu žyteľstva - vyhotovili sme TV spot, zabezpečyli sme joho vysilaňa v regionalnych TV, koordinovali sme širiňa letakiv a informaciji kolo zrachovaňa čerez selsky urjady, šyrili sme informaciji internetom. Organizacija ša rozrosla na počti členoch a prihotovila propagačny materialy. Išti furt ša pracije na prestavbi stranky, kotra by mala byty spustena už doraz.
1. Rusiňska zabava v Prešovi na jedynkuPo vzori Bratislavy, Košyc, Maloho Lipnyka i Levoči, členove organizaciji molody.Rusyny prinesli format Rusiňskoj zabavy i do Prjašova. Na sjatoho Štefana, 27. 12. 2011 ša v prostorach reštavraciji Soraya započala pisaty kapitola prešovskoj zabavy. Po ukončinu vianočnoho galakoncertu Ruthenika ša ľude z PKO Čornoho virla presunuli na zabavu, de jich čekala švižosť rusiňskych taňciv. Zabava byla vyprodana dakoj po dvoch dňoch a i keď ša listky išti neskirše uvoľnyli, nebyla nudza o jich vyprodaňa. Calyj večur ľudy bavila skupina Royal z Jakubjan. V programi ša predstavil FS Ruthenia z Bratislavy i s novom ľudovom muzykom. Choc nevelika, ale vyprodana sala zažyla povnyj žmeň rusinskoho temperamentu. O pulnoči mali učastnyci možnosť ziskaty hodnotny ceny v tomboli. Okrem zabavy byla akcija zamirjana i na neformalne vzdelavaňa cez informačny banery či projekciu z činnosty organizaciji a žyvota Rusinyv. Už teraz ša šytky učastnyci tišať na pokračovaňa uspešnoj akciji. Fotky budut pridany až v Novym roku
Vinšovaňa od organizaciji molody.Rusyny, predsedu SFRM i FS RUTHENIA
RUTHENIKA a 1. Rusiňska zabava v Prjašovi RUsínska obroda na SLovensku a molody.Rusyny pozyvajut na vianočnyj galakoncert Ruthenika a 1. Rusiňsku zabavu v Prjašovi - ide o jedinečne spojiňa dvoch akciji, kotry na sebe nadvazujut
 - akcija pid zaštitom prezidenta SR Ivana Gašparoviča
- realizovane s pidporom Urjadu vlady SR
Vstupne Ruthenika - 3,50,- Eur
Vstupne Zabava - 11,50,- Eur
Vstupne Ruthenika plus Zabava - 13,- Eur Prodajny misca
- informačne centrum na žel. stanyci v Prešovi - Júlia Srokovská - 0905583349 - lem pro Prešov - rezervačnyj system ... www.rezervovane.sk HESLO na online prodaj molody ... i pro Rutheniku 24 voľnych listkoch na zaabavu Program RUthenika - začatok o 17.00 PKO - Čierny Orol
- vystupiňa najlipšych Laureativ špivackoj suťaži rusiňskoj narodnoj špivanky Spivy moho rodu
- predstaviňa premierovoho pasma FS Chemlon - Živosť - radosť - veselosť moderijut Silvija Zelinkova i Vladimir Čema Program 1. Rusiňska zabava - začatok o 20.00 Reštaurácia Soraya v hoteli Šariš
- v ceni listka je misce, mineralka, vino, pripitok, guľaš, pagači abo chlib zo šmaľcom
- do taňca hrat skupina Royal z Jakubjan
- vystupit FS Rutheniahttp://www.facebook.com/event.php?eid=252252878156444 JAK KUPITY LISTOK - kliknyj viac
Viac...
11. Snem Rusínskej obrody na Slovensku bilancoval svoju činnosť a stanovil programové ciele do roku 2014 Líderstvo najmasovejšej rusínskej organizácie potvrdil Vladimír Protivňák
 17. decembra 2011 sa v Humennom uskutočnila významná udalosť slovenských Rusínov - 11. Snem Rusínskej obrody na Slovensku (ďalej ROS), ktorá je ich najstaršou a najmasovejšou organizáciou. Delegátov 11. Snemu ROS prišli pozdraviť aj významní hostia ako napr. Mgr. Jana Vaľová, primátorka mesta Humenné a poslankyňa NR SR, Bc. Mikuláš Krajkovič, poslanec NR SR, Ing. Ján Holodňák, primátor mesta Svidník a poslanec VÚC v Prešove, PhDr. Oľga Glosíková, DrSc. riaditeľka SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove a ďalší významní hostia. Rusínska obroda na Slovensku vznikla ako občianske združenie po revolúcii v roku 1990 na protest Rusínov, ktorí sa dovtedy nemohli hlásiť k rusínskej národnosti, ale k vtedajším režimom prikázanej národnosti ukrajinskej. Svoju kultúrno-osvetovú činnosť začínala ROS od úplného základu obrodzovania Rusínov, preto si dala názov Rusínska obroda. Vďaka demokratickému systému vo vtedajšej ČSFR, po roku 1993 v SR, sa jej podarilo presadiť základné práva – uznanie Rusínov za samostatnú národnosť, kodifikovať rusínsky jazyk, vyučovať ho v školách, študovať na Prešovskej univerzite a t. p.. Svoje požiadavky dosiahla aj v mediálnej sfére – pravidelne vychádzajú rusínske noviny, časopisy, knihy rusínskych básnikov a prozaikov, zborníky rusínskych piesni, CD nahrávky. Je organizátorom mnohých kultúrno-spoločenských podujatí, celoslovenských súťaži ako aj Letných táborov pre rusínske deti. Kultúru, folklór i jazyk tejto národnosti uchovávajú a prezentujú viaceré inštitúcie. Patrí k ním Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, Poddukelský umelecký ľudový súbor v Prešove, s ktorými ROS úzko spolupracuje. ROS je členom Svetového kongresu Rusínov a spolupracuje s organizáciami, ktoré združujú Rusínov v európskych štátoch, USA a Kanade.
Viac...
5. Rusnácky ples v Levoči
 Ubehlo 5 rokov, čo sme s obavami a očakávaniami uskutočnili 1. Rusnácky ples v Levoči. 1. ročník sa podaril a ja Vás teraz môžem s radosťou pozvať na jeho už piatu reprízu. Som rada, že aj v takom malom meste na Spiši sa našli Rusíni a možu sa takto každoročne spolu stretávať a zabávať. Celým večerom nás do tanca bude viesť všetkým dobre známa kapelka JUNIOR z Kamienky, folklórny program a nenapodobiteľný ľudový rozprávač Joško Joška z Hanušoviec nad Topľou. Tešiť sa možete aj na naozaj zaujímavé a hodnotné ceny v tombole a pre všetky páry ešte jedno milé prekvapenie.
V cene lístka je zahrnutý prípitok, 1. večera, 2. večera, káva, koláčik, minerálka.
Tak poďme spoločne osláviť jubilejné 5. výročie...
Ing. Katarína Uhlárová
molody.Rusyny
Rusínsky sviatok: PUĽS v Slovenskom národnom divadle - Už túto stredu Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
Vás v rámci projektu "Čemerica"
pozýva na jeho kultúrnu časť, venovanú podpore interkultúrneho dialógu
- prezentácii rusínskeho umenia majoritnej verejnosti, v ktorej uvidíte:
Vstupenky si môžete zakúpiť:
Pokladnica v historickej budove SND, Hviezdoslavovo nám., vchod z Jesenského ul.
tel. č.: +421 2 204 94 290, fax: +421 2 204 94 890, e-mail: rezervacie@snd.sk
Podujatie sa uskutoční s finančnou podporou Úradu vlády SR
- v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.
Viac...
Promítání dokumentu Vincenta Bujňáka - Naše rusínske tradície nám nedovolia zabudnúť
 Akce proběhne 15.12. 2011 v 18 hod v kavárně Republika Žižkov - Koněvova 129, Praha 3. Dokument Vás seznámí s hodnoty rusínské lidové kultury, zejména s lidovými zvyky na rusínském selu v čase vánočních a velikonočních svátků, stejně tak i s řeckokatolickými obřady svateb, křtin a pohřbů. Ve filmu jsou rovněž představené osobnosti současného kulturního, společenského a hospodářského života, které se hlásí k rusínskému původu - J. Jakubisko, J. Haščák, M. Smolák, o. Fr. Krajňák a další. Dokument představí a uvede M. Bujňáková, dcera režiséra V. Bujňáka. Plakát akce naleznete v příloze e-mailu nebo na www.rusini.cz. Těšíme se na vaši účast.
Genocída rusínskeho národa
Mapa osídlenia Rusínov |
Uplynulé 20. storočie bolo minimálne nepriaznivé pre Rusínov, keď za „podivných okolnosti a udalostí“ resp. cieleným a účelovým spôsobom bol tento národ ničený. Ešte pred začiatkom 20. storočia, čo nie je ani 150 rokov, žilo na území Rakúsko-Uhorska takmer pol milióna príslušníkov tohto etnika. Vývoj do roku 1945 Začiatok 20. storočia bol poznačený masovým vysťahovalectvom nielen rusínskeho, ale aj slovenského obyvateľstva z územia terajšieho Slovenska. Do 1. svetovej vojny opustilo Podkarpatskú Rus a Prešovský kraj približne 150 000 Rusínov. Tento fakt je smutný, no za krivdu ho pokladať nemôžeme. No čo za krivdu pokladať môžeme, je stanovenie hraníc Československa v roku 1918. Tieto hranice nezohľadňovali historické hranice, ani národnostné zloženie obyvateľstva určitého územia. Severnú hranicu terajšieho Slovenska v Paríži stanovili hrebeňom Karpát. Toto vydelenie však nebolo správne, pretože ako môžeme vidieť na obr. č. 1 Rusíni žili po oboch svahoch Karpát. Touto udalosťou odrezali Lemkov (cháp ako Rusínov) od Rusínov žijúcich v Prvej Česko-slovenskej republike. Mnohokrát sa stávalo, že sa týmto rozdelili príbuzní a rodiny. Jedna dedina patrila do Československého štátu a hneď susedná už patrila k Poľsku. Samotná táto skutočnosť by nebola strašná, ak by toto rozhodnutie nemalo tragický vplyv na budúcnosť pre celý Rusínsky národ žijúci v Poľsku. Čítajte viac: http://martinsicak.blog.sme.sk/c/281763/Genocida-rusinskeho-naroda.html#ixzz1fEGYRmpZ
Beseda s Mihailom Fejsom - Rusínom zo Srbska ZIRS pripravilo pre vás tri besedy zo série Stretnutia pri Dunaji, na ktorých budeme spoznávať aktuálny status Rusínov (úroveň školstva, podpora kultúry, stav cirkevných otázok, miera autonómie pri rozhodovaní vo vlastných záležitostiach, rozsah menšinových práv a pod.) v jednotlivých štátoch Európy.
Na poslednom tohtoročnom stretnutí privítame
Mihaila Fejsu (Srbsko, Novi Sad).
Pred 270 rokmi ich predkovia prišli z Hornice (Hornej zeme) a z Podkarpatskej Rusi do Vojvodiny. Ich jazyk je viac podobný reči Zemplínčanov a Šarišanov, než jazyku Podkarpatských Rusínov.
Po nežnej revolúcii na prvých rusínskych kongresoch sme obdivovali rozvinutý národnostný život v Juhoslávii. Televízne a rozhlasové vysielanie, divadlo, tlač, vydavateľstvo a školy..., to všetko pre Rusínov / Rusnacoch bolo samozrejmosťou. Prichádza nešťastná balkánska vojna. Tá postavila proti sebe Rusínov z obidvoch brehov Dunaja. Aké stopy zanechalo v národnostnom živote obdobie skazy? Odpovede na tieto a podobné otázky budeme hľadať dňa 8. decembra 2011 o 17.30h
v budove DOPRASTAVU na Košickej ulici č. 52 v Bratislave.
Ústav rusínskeho jazyka a kultúry pozyvat
molody.Rusyny po rusinsky a 3. jubileum organizaciji
 Novembrovyj vikend 18. - 20. 11. 2011 byl pro organizaciju molody.Rusyny bars doležityj z viacerych dovodiv. Dňa 18. 11. 2008 byla organizacija zapisana na MV SR jak občanske združiňa. Zaroveň od 18. do 20. 11. 2011 ša konal mladežnickyj vikendovyj tabor zamirjanyj na vzdelavaňa. V toty dny organizacija tym padom oslavila svoji treti narodeniny. Jak inakše oslavity švato, keď ni robotom. Calyj vikend ša ňus v pracovnoj, ale uvoľnenoj atmosferi. Už v piatnycu začali zučastneny pracovaty a zrobili si workshop na temu web storinky a marketing. Organizacija ša tym pripravuje na spuštiňa novoho portalu od novoho roka. Subotu mali prostor prednašajucy hoste. Najperše vystupil s prednaškom o lingvokulturologiji prof. Sipko z UNIPO. Po nim nasledovala tiž interesne prednaška znamoho etnografa a folkloristu p. Čižmara. Po obidi pokračovala prednaška o. Popovca, predsedu Obščestva Sv. Joana Krestiteľa na temu cerkov a Rusiny. Vzdelavaňa pokračovalo ´dalšym blokom, kotryj byl venovanyj rusinskomu jazyku. Sučasťom toho bloku byl nelem exkurz do historiiji, ale i samotna vyučba rusinskoho jazyka prednašajucom Mgr. Blichovom. Večerny hodiny byli venovany členom a jich tvorivoj roboti. Každyj sobi pripravil prezentaiju na ľubovoľnu temu o Rusinoch. Najlipšy prezentaciji byli odmineny vecnyma cenami (športovy supravy a finančna odmena). Každyj z učastnikyv sobi odnesol z tabora nelem velike množstvo informaciji, novy priateľstva a zažitky, ale takisto tričko molody.Rusyny i certifikat o absolvovaňu vikendovoho vzdelavacoho tabora. Takyj bohatyj vikend na poznaňa byl zažitkom pro mnohych - jak hvarit jeden z učastnikyv, novyj pidpredseda molody.Rusyny, Martin Sičak: "take dašto jem išti v žyvoti nezažyl, isšti teraz jem povnyj emociji, vedomosty a zažitkiv."
|
|
