Rudolf Chmel: ,,Projekty v grantovej schéme Úradu Vlády SR budú pre národnostné menšiny oveľa bohatšie ako doteraz.“

To sú slová podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny - Rudolfa Chmela, ktorý sa 27. augusta 2010 stretol zo štyrmi predstaviteľmi národnostných menšín na neoficiálnom rokovaní v Košiciach. Rusínov na tomto rokovaní zastupoval predseda Rusínskej obrody (ROS) Vladimír Protivňák. Súčasne v tento deň Košice po dlhých rokoch opäť hostili vládu. Predsedníčka vlády Iveta Radičová so svojimi ministrami rokovala v Historickej radnici. Výjazdové rokovanie vlády SR dostalo dôstojnú bodku v podobe pamätnej dlaždice, ktorú za zvukov historických fanfár, odhalil prvý podpredseda kabinetu a minister dopravy , pôšt a telekomunikácii Ján Figeľ. ,, Každá normálna vláda vo svete rokuje vo svojich regiónoch a územiach. Je to normálna súčasť štandardného správania sa ktoréhokoľvek kabinetu,“ vyhlásila pred novinármi premiérka Iveta Radičová po skončení jej prvého výjazdového rokovania po parlamentných voľbách. Šéfka slovenskej exekutívy zároveň uistila, že jej ministerský zbor bude upriamovať verejné zdroje do regiónov, ktoré ich potrebujú na rozvoj. "Nebudeme smerovať investície do Bratislavy a západoslovenského kraja, ale primárne do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti. Takže sme to otočili - začíname na východnom Slovensku a budeme sa takto venovať regiónom konkrétnymi veľkými investíciami," dodala I. Radičová. Zároveň pripomenula, že akútnu potrebu riešenia na východe Slovenská avizujú najmä poľnohospodári, cestári, vodári a niektoré obce severovýchodného Slovenska. Následne sa už konalo avizované stretnutie podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny- Rudolfa Chmela s predstaviteľmi národnostných menšín. Pri tejto príležitostí sme pánovi podpredsedovi položili pár aktuálnych otázok.

Літні таборы про русиньскы діти з меджінароднов участьов

Текст і фото С. Лисінова

О тім, же Русиньска оброда на Словеньску (дале РОС) думать на нашу наймолодшу ґенерацію, свідчать уж во вступі спомянуты Літні таборы про русиньскы діти, котры того року одбыли ся уж по четвертый раз. Цільом такых акцій є мотівовати дітей до навчаня русиньского языка і історії, утримованя нашых традіцій, културы, а то преважні гравов формов. Но найголовнішым цільом такых акцій є звыразнити перед молодов ґенераційов їх русиньску ідентічность, ожывльовати і шырити наше културне богатство, а тым властні указати, же быти Русином не є ганьба, але велика честь. Чом о тім властні пишу, кідь є ясні, же суть то таборы про русиньскы діти. Но... Ставать ся і таке, же до табора прийде дітина, котра жыє в русиньскім селі або місті, анґажує ся в русиньскім русі, докінця фурт окрашує даяку ціну на Духновічовім Пряшові, єй родичі міцно утримують русинство, но она просто не бісідує по-русиньскы, мать в собі якыйсь незнамый комплекс... Є то смутне конштатованя, але ведучі табора і з тым попасовали ся і ненасилнов формов русиньскый язык і літературу до дітьского сердечка дали! А о тім, же завідуючі табора были професіоналы в облати русинства, свідчіть їх склад. В першім турнусі табора, котрый реалізовав ся в прекранім просторі черґовскых гор - в рекреачній области Дрєниця – Лыса, сабіновского окресу, в днях од 1-го – 7-го авґуста 2010 завідуючіма были: Марія Джоґанова зо Свідника, бывша учітелька русиньского языка в селі Шарішскый Щявник, котра як перша в свідницькім окресі зачала учіти русиньскый язык. Далшов скусенов завідуючов была Власта Оцетникова зо Снины, котра цілый свій жывот присвятила мімошкольскым актівностям про діти, меджі котры належать самособов і таборы. В сучастности є заступкіньов діректора ЦВЧ в Снині і довгорочна председкіня МО РОС в Снині. Ведучов табора была Бц. Сілвія Лисінова, котра є теперь авторков і ґарантков проєктів Літні таборы про русиньскы діти уж 4–тый рік.

,,Люблю жыти в Мирошові, бо ту люди добры“…

С.Лисінова

Емотівны вступны слова суть вынятком з мирошівской гімны ,,Зашвіт солнце“, котры одзвучали премєрово на юбілейнім 20-ім рочнику русиньскых културных славностей в селі Вышній Мирошів свідницького окресу. Але подьме попорядку! Прекрасна хвіля притягла много людей іщі до прекраснішого села Вышній Мирошів, котре находить ся в северній части Низкых Баскідів приближні 13 км од Свідника і 23 км од Бардейова. В сучастности в селі жыє 569 жытелів, про котрых святочна послідня авґустова неділя (29.8.2010) была досправды святочнов! Бо в тот день містны жытелі пережывали три великы юбілеї вєдно. Першым быв уж спомянутый 20-ый рочник русиньскых културных славностей, де в културнім проґрамі выступило много фолклорістів, як: ДФК Маковичка, ФК Маковиця зо Свідника, популарне дуо Сівулькова - Караш з Камюнкы, домашня ЖСҐ, ці пряшівске тріо Ліґа – Салока - Чума (в приватнім жывоті склад тріа творив: прокуратор, бывшый діректор умелецькой школы і поліціста) за гармонікового допроводу Мілана Ґарберы.

molody.Rusyny po rusínsky

Leto, bohaté na rôzne kultúrne podujatia a festivaly ukončili členovia organizácie molody.Rusyny mládežníckym víkendovým táborom s názvom molody.Rusyny po rusínsky. „Posledný augustový víkend bol pre týchto mladých veľmi aktívny,“ potvrdil predseda organizácie a iniciátor podujatia Peter Štefaňák. Skoro 30 mladých ľudí z celého Slovenska ho strávilo spoločne v hoteli KOMEKO v Starej Ľubovni. Dôvodov takého stretnutia je hneď niekoľko. Tým hlavným je šírenie rusínskej osvety v oblasti kultúry, histórie a jazyka medzi mladými ľuďmi. Bohatý program bol rozvrhnutý na tri dni 27. – 29. augusta 2010. Členovia organizácie, ktorí stáli pri zrode bratislavského Folklórneho súboru RUTHENIA sa prvý deň orientovali na nácvik rusínskych tancov spolu s choreografom Štefanom Štecom. Ostatní pod vedením Martina Karaša pripravovali materiály na putovnú výstavu Rusínov. Druhý deň bol zameraný na históriu a rusínsky jazyk. Najprv v doobedňajších hodinách vystúpil o. František Krajňák s prednáškou o histórii a taktiež o cirkevnej otázke spojenej s národnostným motívom. Táto prednáška sa tešila veľkému záujmu a diskusia bola bohatá na otázky. Poobedie bolo venované výučbe kodifikovaného rusínskeho jazyka. Garantka projektu Alena Blichová vysvetlila okrem iného aj vývoj rusínskeho jazyka v historickom kontexte aj problémy latinka verzus azbuka. Celý kurz rusínskeho jazyka bol pripravený pútavou a hravou formou. Aj napriek nabitému programu, stihli členovia súboru RUTHENIA odtancovať choreografiu autentického tanca z obce Kamienka. Posledný deň sa ušla aj prehliadka Ľubovnianskeho hradu a skanzenu, kde prebiehali dni bačovstva. Projekt bol podporený z grantu MK SR zo sekcie kultúry národnostných menšín. Za podporu pri realizácii projektu patrí poďakovanie nielen spomínaným osobám, ale aj Mikulášovi Kormaníkovi, majiteľovi hotela KOMEKO, kde celý projekt prebiehal. „Verím, že o rok sa nám podarí opäť stretnúť ešte v hojnejšom počte a že zmysel projektu – uchovať kultúru, jazyk a poznať históriu Rusínov – naplnil svoj účel už teraz“, dodal na záver Peter Štefaňák.

KTO SME? ČO CHCEME?

Združenie sa založilo s cieľom:

a) združovania mladých Rusínov,

b) organizovania rôznych kultúrnych, spoločenských a športových podujatí za účelom stretávania mladých Rusínov a propagácie a prezentácie rusínskeho národa, osobností rusínskeho národa, rusínskej histórie, kultúry a umenia,

c) posilnenia vzájomnej súdržnosti medzi mladou generáciou Rusínov,

d) osvety rusínskej mládeže v oblasti problematiky rusínskej národnostnej menšiny,

e) vytvorenia spoločnej platformy rusínskych združení pôsobiacich na Slovensku,

f) podporovania spolupráce a vzájomných stykov s inými združeniami, ktoré majú rovnaké alebo podobné ciele ako združenie,

g) pozdvihnutia národného povedomia a národnej hrdosti Rusínov,

h) zbližovania Rusínov bez ohľadu na hranice,

i) zachovania rusínskych tradícii, folklóru a kultúry,

j) rozširovania a podpory vzdelanosti v oblasti rusínskeho jazyka a histórie

Prečítajte si našu hodnotiacu správu a dozviete sa viac. Hodnotiaca správa vznikla ako výstup druhého snemu organizácie, ktorý sa konal v hoteli Komeko v Starej Ľubovni dňa 29. mája 2010.

Rychtuje ša 6. Rusinska zabava v Bratislavi

Avizyjeme 6. Rusinsku zabavu v Bratislavi, kotra ša bude konala dňa 23. oktobrja 2010 v prostoroch DK Zerkadlovyj Haj o 19.00. Hrala nam bude kapela JUNIOR z Kamjunky. Vystupiňa spestrit novyj FS RUTHENIA, kotryj ša v tot deň bude oficialni kerstyl. Listky začnut ity do prodaja koncom septembra. Nepremeškajte takuto udalost. Akcija ša zvykne vyprodaty za paru dňoch a misca sut limitovany.

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden súbor ... takto by mohlo začať rozprávanie o vzniku nového rusínskeho folklórneho súboru, keď by to bolo iba v rozprávke. My však ostávame nohami na zemi a sme radi, že sa nám podarilo založiť umelecké teleso s názvom Folklórny súbor RUTHENIA. Počiatky myšlienky založenia súboru siahajú do začiatkov založenia neformálnej skupiny mladých ľudí v roku 2007. Avšak malá členská základňa a neznáme mená nových iskier rusínskeho života nedávali v tej dobe tejto myšlienke zelenú. Túto ideu sa podarilo znova nakopnúť po 4. Rusínskej zábave v Bratislave, kedy p. Božena Záhorcová opätovne rozprúdila diskusiu o vzniku súboru. Nielenže obnovila diskusiu, ale pomohla aj pri zabezpečení priestorov a krojov. Stala sa akýmsi patrónom súboru, ktorý funguje pod vedením Petra Štefaňáka. Takto postupne od januára 2010 pribúda počet nových členov prevažne s rusínskymi koreňmi. Súbor ako neurčité zoskupenie vystúpil so svojim prvým tancom na jubilejnej 5. Rusínskej zábave v Bratislave. Po niekoľkých mesiacoch ďalšieho nacvičovania bolo jasné, že zo zoskupenia sa môže stať súbor, a tak vzniklo pomenovanie RUTHENIA, ktoré má pripomínať historický názov lokality, kde žili Rusíni už v dávnej minulosti (marka Ruthenorum) a zároveň má ukázať, že mladí ľudia o históriu svojich koreňov nestratili záujem. Momentálne súbor nacvičuje v náhradných priestoroch pohybových aktivít Ekonomickej univerzity v Bratislave a pripravuje sa na svoj oficiálny krst, ktorým má byť vystúpenie na 6. Rusínskej zábave v Bratislave dňa 23. októbra 2010. Preto je plánované na posledný augustový víkend sústredenie. Pripravuje sa návrh loga súboru, ktorý zatiaľ funguje pod organizáciou molody.Rusyny. Postupne vznikne nová rubrika na internetových stránkach www.molody-rusyny.sk, kde bude možné nazrieť do útrob súboru a získať naň kontakt. „Som veľmi rád, že táto myšlienka oslovila mladých ľudí dokonca viac ako športové aktivity, ktoré sme vyvíjali. Ukazuje to veľký potenciál a odhodlanie urobiť niečo pre udržanie vlastnej kultúry,“ dodáva na záver vedúci súboru Peter Štefaňák.

molody.Rusyny po rusínsky

Leto bohaté na rôzne kultúrne podujatia a festivaly ukončia členovia organizácie molody.Rusyny mládežníckym víkendovým táborom s názvom molody.Rusyny po rusínsky. „Posledný augustový víkend bude pre týchto mladých veľmi aktívny,“ tvrdí predseda organizácie Peter Štefaňák. Strávia ho spoločne v hoteli KOMEKO v Starej Ľubovni. Dôvodov takého stretnutia je hneď niekoľko. Tým hlavným je šírenie rusínskej osvety v oblasti kultúry, histórie a jazyka medzi mladými ľuďmi. Bohatý program je rozvrhnutý na tri dni. Členovia organizácie, ktorí stáli pri zrode bratislavského Folklórneho súboru RUTHENIA sa budú prvý deň orientovať na nácvik rusínskych tancov spolu s choreografom Štefanom Štecom. Ostatní budú pod vedením Martina Karaša pripravovať putovnú výstavu Rusínov. Druhý deň bude zameraný na históriu a rusínsky jazyk. Najprv v doobedňajších hodinách vystúpi o. František Krajňák s prednáškou o histórii a poobede i večer bude venovaný výučbe kodifikovaného rusínskeho jazyka. Garantka projektu Alena Blichová vysvetlí okrem iného aj vývoj rusínskeho jazyka v historickom kontexte. Posledný deň sa ujde aj prehliadka Ľubovnianskeho hradu a skanzenu, kde budú prebiehať dni bačovstva. Projekt bol podporený z grantu MK SR zo sekcie kultúry národnostných menšín.

Rusínska vatra bola pokrstená ako sa patrí

Prvý ročník festivalu Prvý ročník festivalu Rusínska vatra v Malom Lipníku rozpálil folklóru chtivé srdcia stoviek divákov. Dňa 15. augusta 2010 sa v Malom Lipníku zišlo viac ako sto účinkujúcich z obcí Kamienka, Jakubany, Jarabina, Litmanová, Malý Lipník, aby oslávili krásu rusínskeho folklóru. Úvodné slovo patrilo FS Poľana z Jarabiny, potom svojou básňou spestril vystúpenie Mikuláš Koneval. Prítomných privítal predseda organizácie molody.Rusyny, Ing. Peter Štefaňák, ktorý v závere príhovoru zdôraznil jednu myšlienku: „Lepšie je svoje korene dva krát nájsť ako ich na veky stratiť.“ Moderovanie festivalu bolo zverené dvojici Darina Belišová a Mikuláš Koneval. Vystúpiť ešte stihol duet chlapov z Jakuban a talenty z Malého Lipníka – Milan Lajčák a Nikola Kseňáková. Podujatie bolo po 15 minútach pokrstené silnou búrkou, ktorá prerušila vystúpenie. Väčšina milovníkov folklóru sa ukryla v blízkom rekreačnom zariadení alebo vo svojich autách veriac, že dážď ustane. Po polhodine dážď síce ustal a vystúpenie práve začalo pokračovať, avšak opätovná silná búrka prinútila hlavných organizátorov podujatie ukončiť. Ani počasie nemohlo pokaziť radosť z účasti, ktorá bola skutočne veľmi vysoká. Na podujatie sa prišli pozrieť ľudia z celého okresu, dokonca aj mimo neho. Vatra sa nakoniec nepodarila zapáliť, avšak srdcia ľudí vzplanuli potešením, že región, v minulosti plný krásnych tradícií, opäť ožíva. Hlavný organizátor, organizácia molody.Rusyny, plánuje podujatie pravidelne organizovať a vytvoriť novú tradíciu festivalu. Aby tohtoročná vatra neostala v zabudnutí, v podujatí sa pokračovalo bez festivalovej časti v piatok 20. augusta 2010 o 19.30 hodine. Takto sa podarilo rusínsku pieseň ešte raz rozozvučať pri praskaní plameňa vo vatre. Vo večerných hodinách bolo podujatie ukončené ohňostrojom, ktorý zabezpečil jeden z hlavných organizátorov Ing. Jozef Hučko. Veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa pričinili o vznik tohto festivalu – organizáciám molody.Rusyny, Rusínska obroda na Slovensku, obci Malý Lipník, no predovšetkým obetavým ľuďom z Malého Lipníka, ktorí priložili ruku k dielu. Okrem spomínaných organizátorov treba spomenúť ďalšie osoby – Ing. Jána Dopiriaka a Ing. Martina Karaša. Už teraz organizátori pozývajú na ďalší ročník slávností.

Nultý ročník rusínskej vatry má v Malom Lipníku aj svoje pokračovanie

Po úspešnom nultom ročníku Rusínskej vatry v obci Malý Lipník sa organizácia molody.Rusyny rozhodla pokračovať v dovŕšení myšlienky, ktorú v roku 2009 začala realizovať. Dňa 15. augusta 2010 sa v obci Malý Lipník uskutoční festivalové podujatie spojené s pálením vatry v neskorších hodinách. Rusínska vatra chce vytvoriť tradíciu festivalu, ktorý nadväzuje na bohaté rusínske tradície v regióne a takisto na folklórny festival, ktorý sa konal v neďalekej Legnave. V regióne už existujú dva projekty zamerané na oživenie kultúry, preto sa nevylučuje, že sa tieto dve podujatia (legnavská divadelná púť a rusínska vatra) budú v budúcnosti vzájomne dopĺňať. Keďže myšlienkou festivalu je nadviazať na tradície, začne sa program svätou liturgiou slúženou v staroslovanskom jazyku vo všetkých okolitých obciach. Začiatok festivalu je naplánovaný na 15.30 hod. V programe vystúpia folklórne skupiny a spevácke zoskupenia z regiónu - Jakubany, Legnava, Údol, Kamienka a ďalší. Po ukončení programu bude nasledovať pálenie vatry symbolizujúcej lásku ku kultúre, ktorá v nás horí tak silno ako horí samotná vatra. Posedenie pri vatre bude sprevádzané spevom a hrou na harmonike. Na záver sa oko diváka môže potešiť z ohňostroja. Celé podujatie vzniklo ako spolupráca organizácií molody.Rusyny, Rusínska obroda na Slovensku a obcou Malý Lipník. Všetkých Vás pozývame objaviť čaro folklóru v zabudnutom prekrásnom rusínskom regióne.

Legnava ožila divadelnou púťou

Pre Legnavu znamenal deň 24. júl 2010 povstanie z popola. Malá rusínska dedina v okrese Stará Ľubovňa zažila v letnú júlovú sobotu netradičnú akciu, ktorú pripravil česko -slovenský tím umelcov z Prahy a Košíc. Mladí tvoriví ľudia chceli nadviazať na tradíciu legnavských folklórnych festivalov, no keďže miestny amfiteáter je už nenávratne zabudnutý, prišli s myšlienou použiť námet rusínskeho folklóru, predovšetkým piesne v sérii menších predstavení. Program začal o 17.00 hodine staroslovanskou liturgiou a pokračoval divadelnou púťou. Púť začala predstavením troch figurín, ktoré znázorňovali tri národnosti - medveď Rusínov, lev Čechov a orol Slovákov. Celý sprievod putoval potom obcou a počas jednotlivých zastavení boli za moderovania vysvetľované jednotlivé výjavy. Celé putovanie sa nieslo v duchu rusínskych tradícií. Mladým umelcom sa dokonca podarilo zmobilizovať legnavské ženy, ktoré spoločne nespievali od roku 1987. Práve ich krásny spev dopĺňal mnohé scénky. Prešli sme od príbehu Marusje, ktorá zahynula od žiaľu za svojím milým; prešli sme životom mladého chlapca, ktorý menil svoje hračky podľa veku - kára, motorka, traktor, no jeho život končí smutne a ostávajú po ňom len vyplakané oči plačiek. Diváci mali možnosť vidieť čepenie nevesty, krátku ukážku pytačiek, predstaviť si virtuálny amfiteáter, kde za spevu žien, mladí divadelníci nacvičili tanec. Tieto výjavy boli premyslené veľmi zaujímavou formou, keďže každý kúsok príbehu sa odohrával v inom dvore. Do programu boli zapojení aj obyvatelia Domovu sociálnych služieb v Legnave. Týmto gestom mladí ukázali krásu folklóru, ktorý je pre všetkých rovnaký. Program bol spestrený o videoprojekciu z dvojtýždňových príprav na záverečnú slávnosť. Podujatie sa zakončilo na miesntej fare scénkou mladých dievčat z obce. Celkovú atmosféru púte znásobovala krása zachovanej ľudovej architektúry a upravených dreveničiek, ktoré akoby obchádzal čas. Po programe si zúčastnení z chuti zaspievali spoločne s harmonikou a na spestrenie ukončenia nás vo večerných hodinách čakal ohňostroj. Divadelnú púť s radosťou podporila aj organizácia molody.Rusyny. Škoda, že po týchto, pre Legnavu krásnych a rušných hodinách, príde vytriezvenie a dennodenné ticho spojené s existenčnými problémami malej, ale prekrásnej dedinky. Nadšenie mladých ľudí o rok určite pritiahne ďalších divákov. Držíme im preto palce.

Slovenský primátor má rád tanečnú zábavu

Napísala Kelly Fennessy
reportérka Daily News

Kultúrne centrum v meste Munhall získava vďaka špeciálnemu hosťovi medzinárodné uznanie.

Takmer 100 ľudí prišlo v piatok večer do budovy Národného kultúrneho a vzdelávacieho centra karpatských Rusínov na Dickson Street na úplne prvú typickú rusínsku tanečnú zábavu.

Zábavy sa zúčastnil aj špeciálny hosť, primátor slovenského mesta Prešov Pavel Hagyari, ktorý svojou zastávkou v tomto centre zakončil svoju šesťdňovú návštevu regiónu mesta Pittsburgh. Prešov a Pittsburgh sú partnerskými mestami.

>>> Fotky z 2. Rusyňskuj zabavy v Košicoch <<<

Rusínska mládež opäť v akcii

          Študentský domov na Jedlikovej ulici v Košiciach sa stal dejiskom 2. Rusínskej zábavy v Košiciach, ktorú 29. apríla 2010 zorganizovala mládežnícka organizácia molody.Rusyny. Asi dvesto mladých ľudí z rusínskych miest a obcí sa stretlo, aby sa spoločne zabavili pri tónoch krásnych ľudových i moderných piesni a aby takýmto spôsobom preukázali svoju príslušnosť k vlastným koreňom.

          Samotnú akciu svojim prejavom otvoril predseda organizácie molody.Rusyny Ing. Peter Štefaňák, po ňom sa predstavil rusínsky kandidát na poslanca NR SR Milan Pilip a tak sa začala perfektná zábava, ktorá naplno odhalila rusínsky temperament. Do tanca prítomným hrala kapela Problem z Bardejova a o dobru náladu sa svojim rusínskym tanečným repertoárom staral aj folklórny súbor Jahodná.

Čom byty molodŷm.Rusŷnom (m.R)

          Naša organizacija ša zamirjavat hlavni na utrimovňa rusynskoj kultury, jazyka i tradiciji medži molodyma ľuďmi. Zato organizujeme rozny akciji, stritavame ša a chočeme, žeby nas bylo čym dalej tym vecik, žeby sme narastali na sili a tym padom, žeby naša robota byla vecik prospešna a vecik propagovana.

          Staty ša členom organizaciji m.R prinašat osobnyj rozvoj, povinnosty, prava, ale i veľo vyhod.

          Rjadnyj člen organizaciji ziskavat naslidujučy vyhody:

• možnosty spoznavaňa novych molodych ľudej
• zľavy a vstupy zadarmo na rozny akciji
• Svojov uspišnov robotov na rusynskych projektach ziskate prestiž medži svojima blyzkyma Rusynami ale i inakšyma Rusynami. Budete moči hordo povisty "Toto jem pro rozvoj rusyňstva zrobiv JA!"
• možnosť zučastnyty ša Svitovoho forumu rusynskoj molodeži, kotra ša odbyvat raz za dva roky
• vstup do telocvični v Bratislavi zadarmo
• možnosty stritavaňa ša s Rusynami z Poľska, Čech, Ukrajiny, Maďarska, Serbska, Rumunska, Chorvatska, USA, Kanady
• realizacia vlastnych napadoch, navrhoch
• ziskaňa skusenosty s realizacijom projektiv, s fungovaňom a rjadžiňom organizacijoch
• prezentacia vlastnoj roboty a sebe na internetovoj stranki
• kontakty na vyznačnych ľudej v rusynskym ruchu
• možnosť volity a byty volenyj do organiv organizaciji

          Toty a išti mnohy ďalšy vyhody može zyskaty čolovik, kotryj ša rozhodne byty MOLODYM RUSYNOM, bo to ne haňba, ale hrdost holosity ša ku svojomu i nezabyvaty na domoviznu, na kulturu, jazyk.

Po zaplačiňu ročnoho členskoho, ša stavate rjadnym členom organizaciji (existyje i člen sympatizant a čestnyj člen, kotry nepožyvajut vyhody any prava rjadnoho člena).

V pripadi záujmu Vyplňte prihlašku a v pripadi nejasnosti kontaktujte našoho predsedu.

List podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi

Ing. Ján Dopiriak, Zimná 16, 064 01 Stará Ľubovňa

                                                                                                                                                                         Dušan Čaplovič
                                                                                                                                                                         podpredseda vlády
                                                                                                                                                                         Úrad vlády SR
                                                                                                                                                                         Nám. Slobody 1
                                                                                                                                                                         813 70 Bratislava

                                                                                                                                                                         Stará Ľubovňa 15. 03. 2010

Vážený pán podpredseda Vlády SR,

na internete som našiel informáciu, že komisia pre podporu kultúry národnostných menšín a etnických skupín schválila dňa 27.10.2009 Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR dotáciu na projekt Lingvistický atlas ukrajinských nárečí východného Slovenska vo výške 4 410,- €.

Vitaj regionálna strana Náš kraj a zachráň sa!

Posmotrite stanovy novoj strany Naš kraj

Vyjadrite i Vy svij nazor v diskusiji

Diskusija: Tezy a ciľi roboty politickoj strany NAŠ KRAJ a Stanovy politickoj strany NAŠ KRAJ !

Vašy odpoviďi čekame na rusyn@centrum.sk abo na diskusňim fori na Facebooku:

Programovy tezy a cili roboty regionalnoj politickoj strany NAŠ KRAJ

Náš kraj - stanovy

viac... www.rusyn.sk

Pozorne som si prečítal programové tézy a ciele činnosti regionálnej politickej strany Náš kraj. V tomto stanovisku chcem uviesť môj názor na problémy vzniku, činnosť a príp. úspech alebo neúspech tejto strany nadväzne na uvedené tézy a ciele.

1. Regionálna politická strana – Zákon o politických stranách a politických hnutiach č. 85/2002 Z.z. nepozná regionálne strany. Strana je právnická osoby, ktorá sa zapisuje do registra strán na Ministerstve vnútra SR. Register nerozdeľuje strany na strany regionálne a strany iné (celoštátne).

Rusnaci a jazŷkovŷj zakon

A je tu daľšŷj užasnŷj tromf našoho Ministerstva kultury SR, je na šviti vykonavacŷj predpis ku Zakonu o štatnŷm jazŷku !!!

Ministerstvo kulturŷ SR predložŷlo do medzirezortnoho pripomienkovoho konaňa Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku. Pri jich pripravi spolupracovalo s expertami vysokoho komisara OBSE pre oprosŷ národnostnŷch menšŷn. Vysokŷj komisar Knut Vollebaek vo svojim zaverečnŷm vyjadriňu ku spolupraci, poslanŷm v pismi ministrovi kulturŷ 26.11.2009 konštatuje, že navrh zasad vladŷ v joho sučasnej podobi predstavuje solidnŷj zaklad pre uplatňovaňa ustanoviňoch novelizovanoho jazŷkovoho zakona a pre dohľad nad dodržavaňom príslušnŷch povinnosťoch, jakŷ z ňoho vŷplŷvajut. Zdast ša, že šŷtko je v najľipšŷm porjadku... Akurat Maďare furt štoska hučat...Našŷ rusynskŷ organizaciji na rozdil od maďarskŷch ne reagujut. Ne znam, či to je pozitivne, abo negativne. Bo ked si spomnu na reakciji dakotrŷch predstaviteľoch našŷch rusnackŷch organizacijoch na jazŷkovŷj zakon v medioch, nadobudam pocit, že to je i lipše, že ne reagujut.

Kresby karikaturistu Fedora Vica zo Serialu Iľko Sova z Bajusova